Prečítal som si článok ako aj diskusiu o Ficovci prepúšťajú ……. Čo povedať? „Fuj, hnusní“ alebo „ gratulujem, zlatí“ „Smeráci“.
Určite pre dotknuté osoby je to rodinná tragédia, ale keď je to v súlade so zákonmi, tak sa väčšina s tým vyrovná a aj pri rôznych názoroch nikto nespochybňuje systém a zákonnosť ich krokov.
Ale v praxi sú aj iné prípady, ktoré sa zamlčujú, neriešia a v záujme politickej stability je víťaz sporu dopredu známy.
Ako nazvať toto?
S eufóriou novej politickej kultúry ruka v ruku ide aj „Matovičových 10“. Ale ako sa to realizuje, keď politických funkcií je menej? Jednoducho, využije sa strach, závisť, ľahostajnosť a beznádej. Veď kto by sa postavil na ochranu zamestnanca, posúdil zákonnosť postupov vedúceho organizácie, ktorý je politický dosadený a má politické krytie.
Využijúc tohto faktor si „Matovičová 10“ vyhliadne z jej pohľadu lukratívne miesta, a zamestnancom ktorí prekážajú na týchto funkciách, je predložená k podpisu dohoda o rozviazaní pracovného pomeru, zo strany zamestnanca. Keď to zamestnanec podpíše, je vyhrané.
Pri odmietnutí podpisu nastáva drobný problém, ako prinútiť zamestnanca aby podpísal požadovaný dokument, nakoľko pre jeho prepustenie neexistuje zákonný dôvod. Tu nastupuje úloha vedúceho organizácie ktorý rozhodne, že zamestnancovi zruší opis štátnozamestnaneckého miesta (pracovnú náplň). To, že zákon stanovuje jednoznačne, že prílohou pracovnej zmluvy je opis štátnozamestnaneckého miesta, nie je dôležité. Veď kto si trúfne kritizovať jeho rozhodnutie alebo uvažovať nad zákonnosťou takéhoto kroku kvôli takejto drobnosti? Využijúc takto vzniknutú situáciu, že zamestnanec je bez pridelenej práce, tak sa premiestni do zatekajúcej kancelárie. Nakoľko nemá prácu, tak sa mu poskytne len stolička a stôl, čo príjemne ovplyvňuje psychiku danej osoby a rozvíja jeho fantáziu. Telefón, počítač, atd. nepotrebuje veď nemá pridelenú prácu. Keď nemá počítač tak sa zrušia jemu pridelené emailové adresy, aby mu neboli známe obežníky vydávané úradom a pošta na jeho meno sa vracia odosielateľovi ako nedoručiteľná. Tým sa vytvorí dojem u partnerov, že dotyčný zamestnanec už vypadol z danej štruktúry. Jedinou povinnosťou takéhoto zamestnanca je dívajúc sa na pretečený strop, očakávať koniec pracovnej doby. Zároveň môže rozmýšľať, či nebude vhodnejšie podpísať ponúknutú výpoveď.
Na druhej strane to má takýto stav aj kladné stránky. Veď koľkým občanom sa podarí mať pravidelný príjem, len za sedenie v určenom priestore, a to vo výške, pre ktorú sú ochotný ísť „Matovičoví 10-ri“ do týchto krokov.
To, že sa takto využívajú peniaze daňových poplatníkov, je už iná kapitola, ale keď to v dobe šetrenia a znižovania stavov v štátnej správe nevadí štátu, tak je to asi správne a účelne vynaložené finančné prostriedky.
To, že toto existuje v praxi mi verte, minimálne v jednom prípade, a to na Obvodnom úrade Trebišov.
Je to chyba systému alebo osobné zlyhanie politického nominanta? Kto vyhrá, zamestnanec, zákonnosť alebo nová politická kultúra?