Teplá jeseň priniesla na do našej spoločnosti úsmev na tváre občanov, láskavosť a pozornosť do vzťahu občanov.
Aj keď som sa ja nezmenil, zrazu ma zdravia pre mňa neznáme osoby, rozdávajú úsmevy a žoviálne sa informujú o mojich problémoch. Rôzny funkcionári, ktorí moju osobu nepustili ani za prah svojej kancelárie, mi zrazu podávajú ruku a vyzývajú ma, aby som sa zastavil, nakoľko sú stále otvorení problémom občanov a pre žijú len pre blaho občanov.
Jediná vec ktorá mi bráni otvoriť sa tomuto ľudskému prístupu je záverečná veta, ktorú používajú na záver priateľských stretnutí, a to „aby som nezabudol na ich otvorenosť a ľudský prístup k riešeniu problémom občanov a ochotu obetovať, keď si budem plniť občiansku povinnosť“.
Stále rozmýšľam, čo tým chceli povedať a dokedy vydrží tá pozornosť vo vzťahov? Je to teplou jeseňou alebo občianskou povinnosťou? Aká bude zima po teplej jeseni?