Miro55

Možno mi niekto dokáže rozumne vysvetliť, ako dokáže obyčajný dôchodca riešiť bežný problém pre nezainteresovaného, no pre rodiča malá tragédia.

Každý človek občas musí využiť služby zdravotníckych zariadení bez ohľadu či je COVID , alebo nie je. To sa stalo aj môjmu dieťaťu, ktoré dostalo obličkovú koliku a ako rodič som sa nechápavo díval, ako môže táto nemoc zakývať človekom. To, že sa dieťa nedokázalo posadiť, chodiť a od bolesti zvracalo, ma vystrašilo a hneď som ho viezol do nemocnice. kde som očakával, že bude dieťaťu poskytnutá primeraná zdravotná starostlivosť. Ako starší človek „mýlil som sa“, lebo dnes je doba COVIDU. Ako očkovanému občanovi mu najprv museli urobiť antigénoví test a po negatívnom výsledku ho lekár prijal na vyšetrenie, Nakoľko stav vyžadoval prijatie do nemocnice, vykonali PCR test a poskytli ukľudňujúce látky proti bolesti a základne vyšetrenie, ktoré potvrdilo upchatie močovodu obličkovým kameňom. Na dôslednejšie vyšetrenie a upresnenie diagnózy naplánovali CT, ktoré bolo pacientovi navrhnuté až za 7 dní, nakoľko je COVID. Po zásahu primára sa našiel termín do 24 hodín a očakával som, že stav pacienta sa bude riešiť. Na moje prekvapenie som sa dozvedel, že nemocnica nevykonáva urologické zákroky a pacient má byť prepustený domov, bez zákroku. Nakoniec sa podarilo, že pacienta previezli do inej nemocnice, kde mu urobili provizórny stend, s tým, že obličkový kameň dooperujú neskoršie a prepustili ho domov. Tento chirurgický zákrok nedosiahol požadovaný výsledok a obličková kolika sa po 24 hodinách opäť vrátila. Po týchto skúsenostiach som dieťa v kolikovom záchvate naložil do auta a odviezol do inej nemocnice, kde bol prijatý s akútnym stavom a pripravovali ho na operáciu. Ale osud chcel, aby na izbu, kde bol umiestnený a pripravovaný na operáciu, prijali pacienta u ktorého zistili pozitivitu na COVID.  Tak miesto výsledku operácie som bol informovaný, že pacient je vypísaný z nemocnice do domácej COVID karantény a operácia sa nemôže vykonať. Po prepustení z nemocnice sa každodenne vracia obličková kolika a musím dieťa odvážať na pohotovosť alebo volať rýchlu zdravotnú službu, kedy je mu aplikovaná infúzia a lieky proti bolesti s tým, že je COVID. Na otázku prečo nie je hospitalizovaný v nemocnici, je mi odpovedané, že aj pri prijatí do nemocnice by bol umiestnení do COVID karantény a žiadny zákrok mu nebude vykonaný. Pri tomto som dostal otázku, chcete zdravého človeka so zdravotným rizikovým faktorom srdečnej fibrilácie a cukrovky umiestniť do infekčného prostredia s možnosťou nakazenia a možných následkov?

Viem, že po vykonaní stendu by obličková kolika mala ustúpiť a obličkový kameň by nemal robiť problém. Preto začínam pochybovať o bezchybnosti vykonaného chirurgického zákroku alebo neúplnej diagnostike príčin bolesti. Na takéto tvrdé slova ma oprávňujú životné skúsenosti, kedy svokre po strate vedomia diagnostikovali porážku a až po pol roku liečenia a vyšetrení na CT, upresnili, že sa jedná o metastázovanú rakovinu, kde sú ich sily nedostatočné. Podobne aj u otca bežná operácia oka laserom sa minula účinku a úspešne oslepol. Konštatovanie, že sa im to ešte nestalo už nič nezmenilo na slepote a bol prvým pacientom v nemocnici s negatívnym výsledkom banálnej operácie. Ani raz sme sa nesťažovali a brali to ako osud. No v súčasnej dobe by som sa nechcel dožiť, že s obličkovým kameňom sa nakazí v nemocnici na COVID oddelení a dostanem informáciu, že vzhľadom na iné choroby rozšíril štatistiku hnusoby.

Preto mi ako staršej osobe vysvetlite, prečo pacient, ktorému bolo za 12 dní vykonaných 5 antigénových testov a 4 PCR testy s negatívnym výsledkom nemôže byť prijatý do nemocnice k chirurgickému zákroku, ale len na COVID oddelenia a zároveň občan z ulice u ktorého sa nevie v akom prostredí sa pohyboval je prijatý do nemocnice bez obmedzení a môže nakaziť spolupacientov a pacienti ktorí s nim prišli do styku sú prepúšťaní bez vykonania zdravotníckeho zákroku. Zároveň nechápem, keď máme cca 19000 lekárov a 31000 zdravotných sestier, prečo za 2 roky COVID hnusoby neboli vybraní dobrovoľní zdravotníci a preškolení  na prácu s týmto druhom ochorenia a odpovedajúcou technikou aby v prípade aktivácie týchto izolácií by nastúpili na COVIDOVÉ pracoviska a nebol by ohrozený bežný chod nemocníc. Veď keď máme 19 mil. na školenie dôchodcov na prácu s počítačmi, tak nikto nemá právo tvrdiť, že nie sú financie na preventívne preškolenia zdravotníckeho personálu.  Zároveň, keď sa prejdete v areáli nemocníc, všade chátrajú neobsadené budovy. To neboli financie na rekonštrukciu týchto prázdnych budov na izolačné bloky pre izoláciu a liečenie infekčných občanov. Zároveň by sa nemusela obmedzovať prevádzka nemocníc, lebo aj v dobe COVIDU ľudia majú aj iné choroby. Keď sa našlo 40 mil. na očkovaciu lotériu, tak na rekonštrukciu sa už nenašli? Jednoduchšie je nemocniciam zakázať operácie a poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ako riešiť s predstihom možné problémy?

Viem, že žiadny problém, ktorý sa ma osobne nedotýka, si nezasluhuje pozornosť ale začínam pochybovať či niekde nebude chyba, keď máme milióny na očkovanie a zároveň sledujem v médiách plamenné výzvy, rôznych vyberačov pred obchodnými centrami, so žiadosťami na poskytnutie finančných darov pre liečbu nemocných detí a poskytovanie elementárnej zdravotnej starostlivosti v nemocniciach je zakázané. Sťažovať sa neoplatí, lebo sťažnosť nič nevyrieši a lekár len plní príkazy ministerstva a riadiacich pracovníkov.

Podľa mojej skúsenosti za posledné dni si začínam myslieť, že toto už nie je zlyhanie jednotlivca ale kolaps systému!!!!!

Dá sa na tomto niečo zmeniť alebo len sa zmieriť so súčasným stavom a vydržať? Poraďte.